Tento projekt vznikol v roku 2008 s výrazným pričinením technického vybavenia laboratoře LEMMA. Natáčanie prebiehalo na dvoch kamerách CANON XH-A1. Toto dielo je možno nazvať umeleckou fikciou. Je založené na pôvodnom scenári hudobného skladateľa Clauda Debussyho a jednej skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala omnoho neskôr, ako tento scenár vznikol. Aj vďaka technike poskytnutej laboratoří Lemma mohol vzniknúť tento ojedinelý hudobný klip natočený na klasickú hudbu, konkrétne Debussyho Sonate pour violoncelle et piano. Myšlienka zrealizovať tento projekt dostala svoju podobu po ukradnutí vzácneho violoncella Janovi Škrdlíkovi, známemu českému violoncellistovi. Po následnom rozhovore v televízií, pri ktorom Jan Škrdlík viac ako o ukradnutom nástroji hovoril o skutočných hodnotách, zlodej sám zaslal polícií informácie, kde toto cello môžu nájsť. Na niekoľko málo minutách je zachytené ukradnutie violoncella, zmena vnútorného rozpoloženia zlodeja aj violoncellistu a navrátenie vzácneho nástroja pôvodnému majiteľovi.
Zároveň s týmto klipom vznikla pokusná verzia pre koncertnú prezentáciu so živým hudobným doprovodom. Jej základom je akési "karaoke video", ktoré ale neukazuje na spievané slová, ale na noty, ktoré má hudobník hrať, aby bola zaistená maximálna možná synchronizácia obrazu a hudobného doprovodu.
Špeciálne poďakovanie patrí choreografke Vladimíre Kartousové a tanečníkom z taneční konzervatoře v Brne, sponzorom za podporu projektu a Milanu Růžičkovi za pomoc pri postprodukcii.